Olive paradise

*Do antikvariátu prichádza vysoký muž, v asi meter deväťdesiatpäť centimetrovej výške a v štíhlej postavy. Vekovo pôsobí na štyridsiatnika, má hnedé vlasy, ktoré mu padajú krížom krážom, bradu má mierne zarastenú a modrasté oči. Oblečené má na sebe košeľu v bielej farby, na ktorej má tmavohnedú uštrikovanú vestu. Na tom všetkom má na sebe hrubý, dlhý bavlnený kabát v svetlohnedej farby, šál, hnedé nohavice, hnedé poltopánky a cez plece prehodenú kapsu. V jednej ruke drží veľkú dózu, s dvoma poschodiami, v ktorej má pečivo a zákusky. Keď stojí pred dvermi antikvariátu a vyberá si kľúče z tašky.* /Som zvedavý aký budem mať prvý úspešný deň./ *Odomkne dvere a kráča do vnútra. Zhlboka sa nadýchne a vníma vôňu starých kníh. Následne príde pri pult, kde si dá dole kabát spolu so šálom, ktoré následne si zavesí do skladu, následne zapne chladiacu vitrínu do elektriky a naukladá tam krémové zákusky - Francúzsky krémeš, Strakatý pudingáč, Karamelové prekvapenie a Krémový citrónový koláč. Krémový citrónový koláč. Vedľa na tácky vyloží rôzne druhy pagáčov, slimákov, praclíkov ale aj sušienky a muffiny. Prejde k umývadlu, kde si do vedra napustí vodu, do ktorej dá jar a namočí si do nej handru. Berie si vedro s vodou a handrou a pretrie všetky stoly a prach odvšadiaľ. Keď skončí, s úsmevom sa porozhliada a premýšľa na čo mohol zabudnúť. Príde k pultu, kde zapne rádio, na ktorom naladí jazz, vezme si tácku s dózičkami s cukrom a s nápojovým lístkom, ktoré po jednom naukladá na každý stôl. Keď skončí, príde za bar, kde nechá z kávovaru chvíľu odtiecť vodu a následne ukladá do kávovaru páky aby sa zohriali a nebola káva studená. Do kovovej nádobky si vleje mlieko aby ho mal prichystané keď bude treba a začne si pomaličky chystať tácky. Na tácku si ukladá servítku, zabalenú sušienku, do džbánu si prichystá vodu aby následne mohol ku káve podávať vodu. Trochu poposúva dózy s čajmi a kávou, pozrie na hodiny, ktoré sú zavesené nad dvermi.* Tak už je pomaly čas otvoriť. *Usmeje sa, príde ku stojanu, na ktorý napísal "Vitajte vo svete čaju, kávy a kníh", otvorí dvere, stojan postaví von a porozhliada sa.* Krásny deň. *Usmeje sa a zahľadí sa do neba.*

*Dokráča sem v človek do ktorého by to nikto nikdy nepovedal.Ak nie nikdy tak je to aspoň ten najmenej pravdepodobný človek ktorého by ste tu čakali.Vo fariebnom oblečeniu aj fariebných vlasoch sem príde Harley a spokojne sa tu obzrie.Začne si tu prezerať všetko možné.* ,,Páni tu je to fajn!Dobrý deň.”

*Z nějaké ulice si to tak jde, až nakonec přijde k jistému podniku. Tedy antikvariátu. Chvíli si jej prohlíží, než... ano, ano! Do podniku si to vejde vyšší muž středního věku. Nebo středního... Odhadovat se mu dá okolo čtyřiceti let. Možná má o něco víc. Ale to se jen tak nikdo nedozví, jen od majitele. Světle hnědé vlasy, někdy se dá brát, že i blonďaté upravené tak na dvě strany. Jeho, trochu tmavší barvy, než vlasy, vousy pokrývají knír, tváře a i bradu. A přesto, že má muž takhle vousy všude, tak jsou upravené a vcelku to i sedí ke vzhledu. Oči modré barvy upře při vstupu do prostoru a prohlédne tak blízké i vzdálenější osazenstvo. A do čeho, že je tento muž dnes oblečen? Nu skládá se to spíše z volnějšího oblečení, není tak moc škrobený. Základem je světle modrá košile, dále před to hnědo - šedá kostičkovaná vestička. Proužky jsou barvy zelené. Přes to všechno má muž tmavě šedé, rozepnuté, sáčko. Takže to by byla ta vrchní část. A co je dole? Tam má hnědé kalhoty, taková ta víc výraznější hnědá. S tím, že černý pásek lze trochu i vidět, jak má vestičku v kalhotech. A nakonec je obut do černých bot. Takže to by bylo to, co má muž na sobě za oblečení. Jako nějaké doplňky se dá považovat jeho hodinky na levé ruce, dále ještě brašna černé barvy, kterou má zapnutou. Pohledem to tak prozkoumává, nevypadá moc zaujat, spíš se tam necítí.* Mhh... *Zamumlá a dál prochází.*

*Keď tak stál pri dverách následne prešiel do skladu, kde si vybral zbierku poviedok o Sherlockovi Holmesovi z tašky a vráti sa pult, kde si knihu otvorí na strane, kde prestal čítať a pokračuje. Všimne si ako kráča do antikvariátu nový zákazník, zavrie knihu a s úsmevom na tvári neznámu slečnu ide privítať. Následne si všimne aj pána ako kráča do vnútra.* Krásny deň prajem. Teší ma, že sa Vám tu páči slečna. Volám sa Gaylon Ern Marvin, ehm, stačí Gaylon. Smiem vám pomôcť s výberom kníh alebo skôr Vám môžem ponúknuť niečo pod zub alebo na pitie?

*Usmeje sa nadšene keď k nej muž príde aby ju privítal.* ,,Ooo ďakujem!Je to tu skutočne príjemné!” *Povie a usmeje sa žiarivo.* ,,Ja som Layla,teší ma.” *Predstaví sa.* ,,Noo dala by som si oboje ak nevadí.” *Zazubí sa roztomilo.Vyzerá teraz pokojne.* ,,Zatial sa tu pozerám.Čo taká nejaká kriminálka?” *Opyta sa na knihy.*

*Zasmeje sa a zahľadí sa jej do tváre.* Tak to ma nesmierne teší a teší ma Layla. *Pozrie skúmavo.* Vonkoncom nevadí ani oboje. Máte niečo konkrétne na mysli ako neviem typ čaju alebo nejakú kávu alebo limonáda? Zo zákuskov mám na výber francúzsky krémeš, strakatý pudingáč, karamelové prekvapenie a krémový citrónový koláč. Mám syrové, syrovo-tvarohové, syrovo-šunkové, oškvarkové a zemiakové pagáče, pizzové, syrové, kakaové a kokosové slimáky, praclíky, orieškové, mandlové, citrónové, kakaové a škorivcové sušienky a nakoniec vanilkové, jahodové, škoricové, čokoládovo-tvarohové muffiny. *A keď pozrel smerom na knihy.* Hmmm a chcete niečo z klasiky alebo niečo novšie? Z klasík mám k dispozícií niektoré poviedky Sherlocka Holmesa, od Agathy Christie, ktorá napísala Hercule Poirota a lebo slečnu Marplovú ale i Jamesa Bonda. Z novších tu mám k dispozícii rôznych severských autorov ako Jo Nesba, Lars Keplera alebo Jorn Lier Horsta. Z európskych autorov mám Dominika Dána, Roberta Bryndzu, či Juraja Červenáka, mám i Robina Cooka. Christa Cartela, Kenna Folletta, Bernarda Cornwella, Edwarda Falca i Dana Browna. *Usmeje sa na Laylu.*

*,,Noo asi kávu ak máte.S mliekom”. Pousmeje sa Layla a vyzerá teraz milo.Momentálne je to také dieťa,nie je to nijako nebezpečná osoba. ,,Ooo mňam!” Prehlási keď počuje ten výber. ,,Tak to si dám krémeš.” Povie nadšene. ,,Máte tu výber ako v cukrarni.” Poznamená. Napokon zamiha očami nad výberom. ,,Tak treba tam Sherlocka.” Navrhne.*

*Usmeje sa.* Isteže máme. A čo sa týka výberu, tak je to len v skromnom množstve. Takže to nie je také ako v cukrárni. Prinesiem Vám kávu s mliečkom aj krémeš k nejakému stolíku. Kľudne si môžete vybrať stôl. *Zasmeje sa a rozpráva medzičasom ako prechádza popri pultu, kde do páky zomelie kávu, kde medzitým vypustí vodu z kávovaru. Následne vráti páku s kávou do kávovaru, položí pod páku šálku na presso a spustí program. Následne zoberie jednu tácku, kde má úž prichystanú servítku a sušienku. Položí na servítku ešte tanierik s lyžičkou a pohárik s vodou. Následne zohreje mlieko a dá do malej kovovej nádobky aby si mohla Layla doliať mlieko. Zoberie si dezertný tanierik, na ktorý položí servítku s lyžičkou a naberačkou naberie krémeš na tanierik. Práve sa dokončí presso, položí šálku s kávou na tanierik a prichádza k stolu, kde si Layla vyberie.* Taaaakže, ospravedlňujem sa, ktorý stôl ste si vybrali? Za chvíľku vám prinesiem aj výtlačok knihy s poviedkami Sherlocka Holmesa. *S úsmevom a nežnosťou sa zahľadí na Laylu akoby na svoju dcéru.* /Ktovie ako by vyzerala Lilith a ako by sa asi tak mohla správať./

*Layla sa na neho usmeje veľmi milo.Je taká roztomilá a hodná teraz.* ,,Je to tu skvelé.” *Poznamená.Naozaj sa jej to páči.* ,,Aww už len mačička tu chýba a je to dokonalé.” *Prehlási nadšene.Sadne si k nejakému stolu a počká na muža.Keď jej prinesie pitie,pousmeje sa.* ,,Juu ďakujem!” *Povie a vyzerá spokojne.* ,,To je naozaj milé.Tento stol je fajn.” *Poznamená a vyzerá nadšene.* ,,Viete zatial je to najlepší podnik kam som vliezla.” *Usmeje sa a od Layly to naozaj poteší.*

*Zasmeje sa pri poznámke mačiek.* To ma napríklad nenapadlo. To by nemusel byť vôbec zlý nápad, len prvom rade by nebolo zlé rozhýbať podnik s domácimi pochutinami a knihami a prípadne neskôr by sa mohli pridať aj mačičky. *Položí jej objednávku na stôl.* Ďakujem krásne za reakciu a veľmi ma to teší. Tááákže páči sa, nech Vám chutí a idem pre tie knížky. *Na chvíľu zmizne medzi regálmi a zrazu sa objaví s kopou kníh.* Takže toto som všetko našiel, dúfam, že niektorá zbierka Vám padne do oka. *Pozrie sa s úsmevom na tvári.*

,,To je naprosto úžasné!” *Prehlási nadšene Layla a oči jej žiaria.Je priam nadšená tu.* ,,Ďakujem ste veľmi láskavý!” *Povie Layla spokojne a usmieva sa nadšene.Keď jej donesie knihy zahľadí sa na nich.* ,,Páni to je super!” *Vydýchne a celkom aj rýchlo si vyberie.Ukáže na červené knihy.* ,,Aaa budete tu so mnú?” *Opýta sa roztomilo.*

Nemáte za čo slečna Layla a ďakujem krásne, že pre Vás pôsobím láskavo. *Zasmeje sa a prenechá jej červenú zbierku kníh položenú na stole.* Zanesiem knihy naspäť a už budem pri Vás kým nepríde ďalší zákazník a nebude potrebovať s niečím vybrať. *Usmeje sa, na chvíľu sa stratí medzi regálmi s zvyšnými knihami a následne sa znova objaví. Zastaví sa za pultom, odkiaľ si berie pohár s vodou a prichádza k Layle, ku ktorej si prisadne.* Taaaaak už som späť slečna Layla. Mierne mi pripomínate moje netere a synovcov. Láska ku knihám, starým či ku novým, retro nábytok, hlavne na spôsob vidieka, keďže sme vyrastali na farme a deti bratov vyrastajú ešte na farme, kvety, domáce zákusky a koláče, pečivo. Aj keď asi farebné vlasy by ich rodičia nezvládli dva krát najlepšie. *Zasmeje sa, napije sa a následne pokračuje.* I keď Váš výzor, look či ako tomu vy mladí hovoríte sa sem hodí.

*Usmeje sa na neho milo.Je skutočne nadšená že je pri nej niekto taký.Vyzerá teraz spokojne.* ,,Dobre tak dobre.Teším sa.” *Poznamená spokojne a ľahne si.Medzitým čo je preč si Layla začne listovať v knihe ktorá je ako prvá.Usmieva sa a prezerá si stránky.Spokojne si dá vlasy na bok a pozrie sa pred seba. Konečne po dlhú chvíľu nepočuje hlas svojho druhého ja za čo je aj rada.Dvíhne pohľad keď muž príde.* ,,Jeee naozaj?To je skvelé!” *Prehlási a usmeje sa.* ,,To ma veľmi teší že som taká podobná.” *Poznamená a počúva ho.* ,,Hihi tak to ja milujem farby!” *Povie s úsmevom na perách.* ,,Naozaj veľa.” *Povie.* ,,Hihi áno áno asi look.”

*Keď sa Layla zachichoce, Gaylon sa neubráni musí sa zasmiať spolu s ňou.* Krpci sú úžasní a veľmi mi pomohli. *Zahľadí sa do okna.* A s tými farbami neklamete. *Poukáže prstom na ňu a hodí na ňu taký pohľad, že hmmmm, na celé telo. Následne sa ale neubráni a začne sa smiať.* Inak ak sa smiem spýtať, študujete ešte?

*Pousmeje sa na neho a vyzerá teraz pokojne.* ,,Hihi tohle je pekné tu.” *Prehlási.* ,,Juuu tak to máte veľmi fajne.Ja farby milujem lebo sú upokojujúce.” *Poznamená šťastne.* ,,Noo študovala som ale momentálne som mala prerušenie zo zdravotných dôvodov.” *Povedela presne to čo aj ju brat naučil.*

*Zahľadí sa na ňu.* Je tu krásne. A áno mám šťastie, pretože zranenia duše vedeli z veľkej časti vyliečiť. Z malej časti mi pomáha práca tu. Spomienky na nebohú ženu sú prekryté v týchto poličkách. Milovala sladké. Hlavne keď som jej vypekal. *Zasmeje sa.* Veľakrát mi hovorila, keď sme čakali Lilith, že by ma naša malá princezná ľúbila kvôli sladkostiam… možno aj kvôli predčítavaniu rozprávok. I keď veľakrát hovorila, že príbehy až príliš prežívam a z tragédii spravím skôr komédiu. *Povie smutným úsmevom. Následne sa pozorne na Layle pozrie do tváre a predkloní sa dopredu.* Zdravotné dôvody? Môžete mi o tom povedať viac? Ak sa veľmi zaujímam tak ma kľudne zastavte, slečna Layla.

*Počúva ho a zamiha očami.* ,,Ah..vaša manželka už tu nie je?” *Opýta sa trochu smutne.Chápe smrť tak že proste osoba odíde inam.A že ju už dotyčný človek nevie nájsť.* ,,To je mi ľúto..Ale isto sa tam má dobre a má tam veľa priatelov.” *Usmeje sa na neho milo.* ,,No áno.Oni je to zložitšie.Mám vraj nejaké psychické nemoci ale ja sama sa cítim veľmi dobre.” *Prezradí mu lebo mu dôveruje.Popritom sa napije trochu.*

*Usmeje sa na Laylu nežne.* Nieje, už nie je tu. Istotne sa majú dobre aj Lili, a našli si priateľov. *Keď začne vysvetľovať Layla situáciu, Gaylon pozorne počúva. Napije sa a následne sa usmeje.* To som rád, že sa cítite veľmi dobre.

,,A vráti sa?” *Opýta sa mladičká Layla ktorá svet vníma inak ako ostatní.Pousmeje sa na neho a spokojne sa zakusne do zakusku.* ,,Ooo áno je to fajn.” *Prikývne hlavou.* ,,Budeme tiež priatelia?” *Opýta sa s rozžiarenými očami.* ,,Verím vám.” *Pousmeje sa milučko.*

Žiaľ sa už nevráti ani jedna… Lili sa ešte nenarodila. Keď mi manželka zomrela tak bola v šiestom mesiaci v tehotenstva. Takže som prišiel o obidve. *Pozrie sa smutne do okna.* Ale majú sa istotne dobre a dávajú na mňa pozor z hora. Už sú to tri roky. *Usmeje sa a pozrie sa na Laylu.* Ďakujem krásne za dôveru a budem len a len rád, keď budeme priateľmi. *Zasmeje sa.*

,,Juuj.No isto ťa budú vždy chrániť.Majú isto priatelov.” *Pousmeje sa Layla na neho a pohladká ho po ruke aby sa netrápil.* ,,Tak dobre to bude fajn!” *Prehlási nadšene.* ,,Ja tu spoznam len malo ľudí.Bývam s mojim bratčekom ktorý ma stráži.” *Usmeje sa roztomilo.*

Olive mala vždy šťastie sa spriateliť z každým, takže nepochybujem, že si našla priateľov. *Zasmeje sa a keď ho Layla pohladkala po ruke, tak jej druhou rukou chytil ruku.* Ďakujem krásne Layla. Tak pekne rozprávaš o svojom bratovi. Rád by som sa zoznámil aj s ním. *Pozrie sa na ňu takým nežným, otcovským pohľadom.* Inak, prinesiem ti niečo na pitie alebo na jedenie? *Spýta sa ako by sa spýtal otec svojho dieťaťa.*

,,Ooo áno to súhlasím!To je super!Bratček je zlatko.Isto vás raz zoznamim.” *Prehlási nadšene.Je rada že tu má novú známosť.* ,,Mmm možno niečo slané.” *Usmeje sa nevinne a trochu aj vrní nad tým že ju hladká ako dcérku.*

Budem sa tešiť na stretnutie aj s tvojim bratom. *Jemne sa usmeje a jemne jej stlačí ruku do oboch rúk.* Doooobre, takže mám na výber syrové, syrovo-tvarohové, syrovo-šunkové, oškvarkové a zemiakové pagáče, pizzové, syrové slimáky a praclíky. Tak, ktorý by si si dala?