Park pod hradem

*Má rada atmosféru tohto mesta. Vychutnáva si pohľad na neho hlavne z vrchu, keď práve turistom otvorí tú najkrajšiu panorámu v meste. Vtedy spoločne s turistami sa postaví k zábradliu a obdivuje, krásny výhľad na hlavné mesto Škótska. Niektorým, môže pripadať ponuré a možno aj  nudné, ale jej nie. Vo všetko dokáže nájsť krásu a tu v Edinburghu ju vidí na každom kroku. Staré budovy so šedým nádychom, ktorý dokonalo k mestu, ako je toto dodáva značnú záhadnosť a zároveň aj jedinečnosť. Pochmúrne z neho urobili len smutný ľudia, ktorí berú život až príliš negatívne. A takých ľudí sa ona snaží vyhýbať. Okolo nej bolo až príliš vypätých situácii, ktoré pre ňu boli veľmi nepríjemné. Pri spomienke na svoju mamu, ktorú našla v otvorenom okne a prosiaceho otca, ktorý ju strháva dole. Všetko to obdobie bolo hrozné, no ona sa sústreďuje na to pozitívne. Myslí na mamu s úsmevom na tváry, ktorá práve presádza rastliny a chytá sa za hlavu, keď jej znovu prihorelo jedlo. Iba na tú mamu sa chce sústrediť a vlastne sa na ňu podobá. Aj jej všetko často prihorí na sporáku či spáli alebo zmešká autobus a musí chodiť pešo. Od vtedy vlastne chodí úplne všade pešo a popritom, má čas nasávať energiu do nového dňa. Keď inokedy na to vlastne nemá ani čas. Dnes bola odhodlaná si ísť čítať knihu do parku. Dá si na lavičku bielu deku, aby neprechladla a otvorila knihu. Do knihy sa začítala, tak že nepočula prichádzať ani mladíka, ktorý ku nej prichádza. Nezľakne sa ho, pretože periférne, predtým ako išla pretáčať ďalšiu stranu uvidí pred sebou holé nohy.* / Azda mu nie je teplo?/* Spýta sa samej seba, keď vidí mladého muža z holými nohami pred ňou. Ona sama mala na sebe teplý biely rolák a modré voľné džínsy, pod ktorými skrývala žlté gumáky. Vonku to už vôbec nevyzeralo, ako letné počasie. No mladík pred ňou vyzeral, že mu to je vlastne jedno. Pohľadom skúma jav pred sebou a nakoniec jej na tváry pristane úsmev a zároveň starostlivá vráska.* Oh no stihla som si pozrieť predpoveď počasia. Aj keď je už skoro október a počasie sa tu rýchlo mení sme na ostrove a sme blízko mora. To tiež ovplyvňuje veľmi počasie, a keďže Škótsko obmýva Severné more, je tu studenší vzduch, aj keď nie úplne ako v Dánsku či v Škandinávii. *Rozreční sa o počasí i keď by ho to vôbec nemuselo zaujímať. Koho predsa zaujíma niečo také? Po pravde ani ju to nezaujímalo, no akosi sa tie informácie lepia samé a niektoré, informácie. Potom sa otočí na cestičky , ktoré lemujú park a mykne ramenami.*To neviem úplne povedať presne, ale keď sa šmýkajú možno by ste mali zmeniť obuv** Ukáže na jeho tenisky. Jej chodníček nešmýkal, ale rozhodne v teniskách po mokrej ceste by nešla len v tenkých teniskách. Imponuje jej keď sa mladík rozreční a skáče s témy na tému, že ledva zastihne jeho meno, no postrehne to.* / Aspoň na niečo sú tie hodiny rečníctva./* Pomyslí si a úsmev na tváry sa jej roztiahne.* Ahoj Broden.*Pozdraví ho a na kolenách, kde je stále spočíva kniha zavrie,  aby ju mohla odložiť do tašky a venovať sa jemu.*  Nuž pýtali ste sa či som odtiaľto. Po prvé nie, ale bývam tu. Po druhé Edinburgh je pre turistov atraktívne mesto, tak ako je pre slnečnice slnko alebo pre ľadové medvede tulene plávajúce v mori.*.* Snaží sa mu vysvetliť, túžbu turistov po tomto meste. Rada diskutuje a aj teraz gestikuluje, okolo seba rukami. Robila to vždy, keď sa do niečoho zarozprávala.*  Po tretie zabaľ sa ...*Chvíľu je ticho, pretože ho zle oslovila...* teda zabaľte sa*.*Opraví sa a prehodí okolo neho bielu deku. Zjavne sa mu ústa ešte furt nedokážu zavrieť a musí mlieť ďalej. Pripadalo jej to vtipné, že je tu otravovala, keď väčšinou bola tá urozprávaná ona.*Môžem vám ponúknuť môj nedojedený obed. Teda ak chcete sú to Cestoviny so špenátovým pestom a tofu.*Ponúkne mu a ukážu mu modrú dózu kde sú ešte nedojedené cestoviny.* Je to veganske.*Ešte ho upozorní, aby si rozmyslel či je to v poriadku. Akceptuje ľudí, ktorí jedia mäso. Nikoho neodsudzuje, keď je všetko. Ona sa stala vegankou s jej vlastného presvedčenia. Nikto ju do toho nemusel presviedčať vybrala si to sama. Chvíľu pozerá na Brodena, ako sa rozhodne ale nakoniec mu to skrátka podá.*Ja som Daisy a nie neprosím si.*Predstaví sa a podá mu ruku, popritom stihne odmietnuť jeho ponúknutie. Nebola smädná a navyše, piť úplne po úplne cudzom človeku jej pripadalo riskantné. Kľudne mohla chytiť nejaký bacil a doniesla by ho domov a jej mladšia sestra s oslabeným imunitným systémom, by mohla ochorieť ešte horšie než ona. To nemôže riskovať, musí sa správať zodpovedne.*

Čekal, než mu obsluha donese lahev s vodou, když v tom někdo promluví jeho směrem. Otočí se za hlasem a všimne si, že u stánku stála i dívka, přibližně v jeho věku. Alespoň si to myslel. Nemá moc dobrý odhad, co se týče věků, ale tak… Neměl v plánu to nějak zjišťovat. Přeci jen je dosti neslušné se ptát na věk. “Mají i papírové? Já právě zahlédl jen ty plastové… Tak jsem myslel, že jiné nemají.“ Poznamenal jejím směrem, ale než se stihl zorientovat a rozmyslet si své přání, už měl v rukou plastovou lahev. Ale Elijah naštěstí třídí, takže i kdyby ji měl držet celý den v ruce, hodí ji potom do kontejneru, který je určen výhradně pro plasty. Zaplatil za vodu a odstoupil od stánku, aby mohl jít další zákazník. Pohledem těkal kolem sebe a hledal tu, která k němu mluvila. Nakonec ji našel a vydal se směrem k ní. “No… Tak pro příště budu trochu chytřejší.“ Poznamenal a pokrčím nad svou hloupou chybou rameny.